Život Prešova
online
online
Obnova krajín po povodniach na Balkáne bude stáť miliardy eur
22.05.2014 Celý región
Sarajevo 21. mája (TASR) - Povodňová voda dnes v Bosne aj v Srbsku klesla, a natoľko, že odhalila ďalšiu šokujúcu vec - spamätanie sa z historicky najhorších záplav bude zrejme stáť miliardy eur, ktoré však nemá žiadna z postihnutých krajín. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny Zlatko Lagumdžija informoval, že záplavy spôsobené výdatnými lejakmi na Balkáne postihli 23.000 štvorcových kilometrov Bosny, teda 40 percent krajiny. Ide o väčšiu oblasť než neďaleké Slovinsko.
"Je to obrovská tragédia," povedala Kristalina Georgievová, eurokomisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia.
Eurokomisárka dodala, že len čo prišli povodne, EÚ zareagovala okamžite vyslaním pomoci v podobe záchranárov, helikoptér, člnov a zaslaním stanov i ďalších základných potrieb. Túto pomoc poskytlo 16 členských krajín EÚ a ďalšia má do Srbska aj Bosny ešte prísť.
Prioritou prvej fázy pomoci je teraz podľa eurokomisárky záchrana životov a zabránenie vzniku chorôb. V nasledujúcej fáze bude Európska únia spolu s miestnymi odborníkmi odhadovať škody; v tretej fáze sa zameria na obnovu krajín po katastrofe a na prevenciu pred podobnými tragédiami.
Hoci ešte nie je oficiálny údaj o škodách v Bosne, podľa predbežných odhadov ide o sumu takmer 1,3 miliardy eur.
Obe krajiny už začali rozhovory s EÚ o získaní medzinárodnej pomoci pri rekonštrukcii. Srbská časť Bosny rokuje samostatne o pomoci s Ruskom.
Povodne zničili kľúčový poľnohospodársky sektor na rovinách na severe Bosny. Zničenie "ekonomickej chrbtice" tejto oblasti zhoršuje aj to, že povodne zmietli cesty, budovy a rodinné domy. Šesť dní záplav a 2100 zosuvov pôdy postihlo jednu štvrtinu zo štyroch miliónov obyvateľov Bosny.
Bosna má jeden z najnižších hrubých domácich produktov v Európe a nezamestnanosť dosahuje 44 percent. Takmer nikto v krajine nemá poistenie nehnuteľnosti, čo znamená, že mnoho obyvateľov prišlo prakticky o všetko.
Dnes vybuchla pri severobosnianskej dedine Cerik pozemná mína, jedna z vyše 9000 mín, čo tam zostali po vojne z rokov 1992-95. Explodovala, lebo ňou pohla záplavová voda.
V susednom Srbsku premiér Aleksandar Vučič vyhlásil, že škody v jeho krajine presiahli 0,64 percenta hrubého domáceho produktu - to znamená, že Srbsko môže požiadať Európsku úniu o núdzovú finančnú pomoc.
Zničených alebo poškodených bolo 3500 kilometrov srbských ciest a približne 30 percent železničných tratí nie je dostupných.
Srbsko, tak ako väčšina Balkánu, je chudobné. Ekonomika krajiny sa nedokázala úplne pamätať po vojnách a medzinárodných sankciách v 90. rokoch minulého storočia. Takisto ju poškodzuje zlé riadenie a rozsiahla korupcia. Nezamestnanosť oficiálne dosahuje 20 percent, ale v skutočnosti je oveľa vyššia, dodáva AP.
Minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny Zlatko Lagumdžija informoval, že záplavy spôsobené výdatnými lejakmi na Balkáne postihli 23.000 štvorcových kilometrov Bosny, teda 40 percent krajiny. Ide o väčšiu oblasť než neďaleké Slovinsko.
"Je to obrovská tragédia," povedala Kristalina Georgievová, eurokomisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia.
Eurokomisárka dodala, že len čo prišli povodne, EÚ zareagovala okamžite vyslaním pomoci v podobe záchranárov, helikoptér, člnov a zaslaním stanov i ďalších základných potrieb. Túto pomoc poskytlo 16 členských krajín EÚ a ďalšia má do Srbska aj Bosny ešte prísť.
Prioritou prvej fázy pomoci je teraz podľa eurokomisárky záchrana životov a zabránenie vzniku chorôb. V nasledujúcej fáze bude Európska únia spolu s miestnymi odborníkmi odhadovať škody; v tretej fáze sa zameria na obnovu krajín po katastrofe a na prevenciu pred podobnými tragédiami.
Hoci ešte nie je oficiálny údaj o škodách v Bosne, podľa predbežných odhadov ide o sumu takmer 1,3 miliardy eur.
Obe krajiny už začali rozhovory s EÚ o získaní medzinárodnej pomoci pri rekonštrukcii. Srbská časť Bosny rokuje samostatne o pomoci s Ruskom.
Povodne zničili kľúčový poľnohospodársky sektor na rovinách na severe Bosny. Zničenie "ekonomickej chrbtice" tejto oblasti zhoršuje aj to, že povodne zmietli cesty, budovy a rodinné domy. Šesť dní záplav a 2100 zosuvov pôdy postihlo jednu štvrtinu zo štyroch miliónov obyvateľov Bosny.
Bosna má jeden z najnižších hrubých domácich produktov v Európe a nezamestnanosť dosahuje 44 percent. Takmer nikto v krajine nemá poistenie nehnuteľnosti, čo znamená, že mnoho obyvateľov prišlo prakticky o všetko.
Dnes vybuchla pri severobosnianskej dedine Cerik pozemná mína, jedna z vyše 9000 mín, čo tam zostali po vojne z rokov 1992-95. Explodovala, lebo ňou pohla záplavová voda.
V susednom Srbsku premiér Aleksandar Vučič vyhlásil, že škody v jeho krajine presiahli 0,64 percenta hrubého domáceho produktu - to znamená, že Srbsko môže požiadať Európsku úniu o núdzovú finančnú pomoc.
Zničených alebo poškodených bolo 3500 kilometrov srbských ciest a približne 30 percent železničných tratí nie je dostupných.
Srbsko, tak ako väčšina Balkánu, je chudobné. Ekonomika krajiny sa nedokázala úplne pamätať po vojnách a medzinárodných sankciách v 90. rokoch minulého storočia. Takisto ju poškodzuje zlé riadenie a rozsiahla korupcia. Nezamestnanosť oficiálne dosahuje 20 percent, ale v skutočnosti je oveľa vyššia, dodáva AP.
0
www.ZIVOTPO.sk
